História dalmatínca
Tak ako sú rozmanité fliačky na jeho tele, rovnako bohatá je aj história tohto bezpochyby výnimočného plemena. Bol lovcom, duričom, ovčiakom, krysaříkom, cirkusantom aj maskotom. Nie je nič, čím by nebol a nie je krajina, do ktorej sa v histórii nepozrel. Zvládne všetko a domovom je mu celá planéta. Tak to je dalmatínec.
Snáď práve pre nespočetné množstvo poznatkov a legiend a zároveň pre nedostatok podložených informácií je história dalmatínca doteraz celkom neobjasnená, isté však je, že ide o jedno z vôbec najstarších psích plemien vôbec.
$ADSENSE_DETAIL_CLANKY_728_90_TEXT
Egyptské vyobrazenia psa s bielou srsťou a čiernymi odznakmi na hrobke obchodníka Khui z 20. dynastie (12. storočie pred n. letopočtom), nám podávajú zaujímavé svedectvo o starobylostipredkov dnešného dalmatínca.
Staroveký Egypt je pravdepodobne krajinou, kde dalmatínec získal svoju podobu, ktorá sa s nepodstatnými zmenami uchovala do dnešnej doby. Farební egyptskí psi typu dnešných chrtov boli krížení s bielymi krétskymi psami. Výsledkom bol strakatý pes, milujúci beh.
Vznik plemena
Oficiálnym letopočtom, ktorý je uvádzaný, ako vznik plemena dalmatínec je považované 14. storočie.
Domovina dalmatíncov je Chorvátsko. Strakaté psy tu údajne pobehovali už na konci 13. storočia. Odtiaľ pochádza aj ich pomenovanie, ktoré vzniklo podľa krajiny Dalmácie.
Na začiatku 14. storočia sa v Indii objavuje atletický pes stredného vzrastu s fľakatým osrstením a mimoriadnym nadaním pre rôzne činnosti. Vtedy bol označovaný ako bengálsky durič, nápadne však pripomínal práve chorvátskeho dalmatínca. Kedy presne a ako sa do Indie dostal, nie je úplne známe.
Tento bengálsky durič až do 19. storočia sprevádzal potulné rómske klany na cestách. Boli to práve cigáni, ktorí v ňom prebudili cit pre behanie tesne vedľa mihajúcich sa kolies a konských kopýt. Dalmatínec bol obľúbeným spoločníkom, ktorý vedel povzbudiť v ťažkostiach a zároveň skvelým povozníckym psom, ktorý odstrašoval zlodejov a šelmy. Robil spoločnosť svojim ľuďom i osamoteným koňom v stajniach, ktoré noc od noci pozorne strážil.
Chorvátsko i India
Existujú špekulácie, ktoré tvrdia, že dalmatínec sa vyvíjal v dvoch vetvách - chorvátskej a indickej. Teoreticky je to možné, pretože svoje nápadné a ojedinelé sfarbenie si tento pes ponechal už z čias starého Egypta až do súčasnosti, čo zabránilo zámene za iné plemeno.
Historické poznatky uvádzajú, že psy z Dalmácie boli mohutnejšie a väčšie ako fľakaté psy z iných krajín, obe odnože psov mali však totožné sfarbenie a rovnaké charakterové vlastnosti.
Tieto informácie nás privádzajú k záveru, že sa zo starého Egypta dalmatínci dostali do Chorvátska a zároveň do Indie, odkiaľ následne s cigánmi kočovali na západ do Európy, napr. do Dánska, Anglicka a Španielska. Psy, ktoré sa vyvíjali v Chorvátsku, boli väčšie ako psy z Ázie, jednotná veľkosť sa ustálila vzájomným krížením.
Umelecké diela potvrdzujú, že v období od 14. storočia sa psi podobní dalmatíncom vyskytovali aj v Taliansku.
Napr.: Talianska freska v španielskej kaplnke Santa Maria Novella vo Florencii zo 14. storočia, vyobrazuje strakatých psov veľmi podobných dalmatíncom. O dve storočia mladšie je ďalšie talianské dielo, maľba Chlapec a dalmatínec z roku 1620 od Domenica Zampieri.
Výskyt dalmatíncov v Taliansku sa vysvetľuje bezprostrednou blízkosťou s Chorvátskom, odkiaľ boli do Talianska dovezení už začiatkom 14. storočia.
História dalmatínca
Prvé známe písané zmienky o dalmatíncovi pochádzajú z roku 1737. Pod názvom Canis dalmaticus sú uložené v archíve biskupstva Đakovo (Djakovo) v severnom Chorvátsku.
V roku 1762 vyrába Meissenský porcelán Factory figúrky dalmatíncov.
Dalmatín v Anglicku
Do Anglicka bol dalmatínec dovezený v 18. storočí. Pre svoj nezameniteľný vzhľad a príjemný charakter dosiahol obľubu ohromnou rýchlosťou
Fungoval ako pastiersky aj poľovný pes. Najväčšiu obľubu však dosiahol u šľachtických kočišov (vozatajov), ktorí využívali jeho atraktívny vzhľad a mimoriadne schopnosti k práci s koňmi a najmä ako spoločníkov a sprievod ku kočiarom. V celej Británii boli známi ako kočiaroví psi s nevšedne pôvabným vzhľadom, vynikajúcimi povahovými vlastnosťami a slabosťou pre kone.
Angličan Thomas Bewick, ornitológ a drevorytec, publikoval v roku 1792 svoju prácu Dalmatínec/ Kočiarový pes, ktorá obsahovala opis aj kresbu dalmatínca. Táto práca neskôr poslúžila ako základ štandardu tohto plemena.
Prvý štandard dalmatínca zverejnil Angličan Vero Shaw v roku 1882, oficiálne bol tento štandard vydaný v roku 1890.
Jedni z prvých dalmatíncov, ktorí vyhovovali svojím exteriérovým vzhľadom a podľa ktorých sa formoval prvý štandard plemena:
BODKOVANÝ DICK
Čierno bodkovaná suka CH. BEROLINA
Hnedo bodkovaný pes CH. FONTLEROY
Dalmatínec v USA /h3>
V Spojených štátoch je dalmatínec spájaný s pivom Budweiser. Dalmatínec vždy sedí vedľa kočiša, ktorý vedie záprah koní plemena Clydesdale tiahnucich pivné vozidlo Anheuser Busch. Keď človek kontroluje tovar, pes stráži kone aj voz. Dalmatínec je neodmysliteľnou súčasťou Budweisera, rovnako ako mohutné chladnokrvné plemeno Clydesdale.
Dalmatínci boli v USA k dispozícii aj počas Americkej revolúcie.
Dalmatínec a hasiči
Úplne najznámejší je obraz dalmatínca bežiaceho vedľa požiarneho vozu ťahaného koňmi. Pre svoju schopnosť vytrvalo bežať, ochranársky inštinkt, upokojujúci vplyv na koňa a neobyčajnú odvahu sa dalmatínec stal vyhľadávaným pomocníkom hasičov už veľmi dávno.
Dalmatínec strážil a upokojoval kone, strážil požiarne vybavenie, štekaním uvoľňoval cestu pre prejazd vozidla, neraz sa sám vrhol do ohňa zachrániť ľudský život a vo voľnej chvíli lovil krysy na požiarnej stanici.
Jeho psia vernosť mu bola nemálo hasičmi a požiarnymi stanicami odplácaná aj v čase, keď bol konské záprahy vymenené za motory. Dodnes je ich spoločníkom, strážcom a maskotom po celom svete.
Walt Disney
Celosvetovo známy majster kreslených filmov pre deti Walt Disney vzal úplne neúmyselne osud dalmatíncov do svojich rúk. Po uvedení filmu 101 dalmatíncov a najmä po odvysielaní jeho filmovej podoby koncom 90. rokov prepuklo masové šialenstvo v súvislosti dalmatíncami, svoju bodku musel mať každý.
Dalmatínec zo dňa na deň obsadil prvé priečky v rebríčku obľúbenosti plemien a to nielen v Amerike, ale vo všetkých krajinách, kde sa film premietol. Modelky nosili šaty s bodkami a dalmatínec bol módnym doplnkom celebrít aj obyčajných ľudí.
Seriózni chovatelia nedokázali svojim zodpovedným chovom uživiť dopyt na trhu a táto skutočnosť dala zelenú všetkým „ množiteľom “, ktorí lapili príležitosť a vo veľkom to odštartovali s čiernym chovom. Nepatrične spájali jedincov blízko príbuzných a nedbali na kvalitu šteniat. Následkom boli odchovy nielen pochybného pôvodu, ale značne degenerované ako fyzicky, tak aj psychicky.
Ďalším problémom bola neinformovanosť. Dalmatínec nie je pes pre každého, potrebuje dôslednú výchovu, pevný výcvik a dostatok pohybu. Množstvo majiteľov bolo nemilo prekvapených, keď ich malý dalmatínec vyrástol. Tí psi, ktorí mali šťastie, skončili v útulkoch.
Dalmatínci v súčasnosti
Hystéria po dalmatíncoch utíchla v okamihu, keď už po svete behalo mnoho zlých a chorých psov, ktorých ľudia skrátka nezvládali. Nevhodným množením sa rozšírili vrodené aj získané choroby (hluchota, dysplázia bedrových kĺbov, močové kamene, apod.) a postihnutý bol aj charakter psov. Medzi ľuďmi začali kolovať fámy, že dalmatínci sú hlúpi a prešľachtení - samozrejme.
Vďaka duchaprítomnosti zodpovedných chovateľov nabral chov dalmatíncov späť na kvalite. Psi s vrodenými poruchami nie sú pripustení do ďalšieho chovu, a z predchádzajúcich 35%, trpí hluchotou iba 7% psov.
Bohužiaľ, možno chvalabohu, v podvedomí ľudí sú stále pochybnosti o hodnotách dalmatíncoch. Obľúbenosť tohto originálneho a krásneho psa je mizivá, paradoxne sa pomaly dostáva na zoznam vzácnych plemien.
prečítané: 8 957x
