Aké to je byť talianskym stavačom
Pochádzam z romantického a slávneho Talianska. Páči sa mi, keď ma aj mimo domovinu nazývajú originálnym menom - Bracco italiano a pod týmto názvom sa vo svete rád prezentujem. Moji dávni predkovia lovili pre šľachtické stavy nielen v južných oblastiach, ale i severných lokalitách. Vzájomne sa naše malé a robustnejšie veľkostné rázy miešali, až mi bola ustanovená konkrétnejšia podoba. Akýsi predpis, najskôr nazývaný štandard s číslom 202, mi povedal, že si môžem dovoliť byť malý aspoň 58 cm a nesmiem prekonať 67 cm hranicu meranú v „kohútiku“. Baby to majú inak, im stačí ak majú 55 až 62 centimetrov. Proporcie si musíme držať na úrovni atléta medzi 25 a 40 kilogramami.
Z uvedených mier ma už môžete považovať za robustného a veľkého psa. Nie som žiadna trasorítka lebo mám pevné silné kosti. A napriek tomu som tak elegantný a veľmi schopný, aby som mohol hľadať a ukázať (vystaviť) živú zver svojmu majiteľovi. Hľadám pre lovca, ktorý už nepobieha so sieťou, ale vie loviť zver puškou.
Mám skvelý a citlivý čuch, na veľkú vzdialenosť ucítim aj tú najmenšiu zver. Keď bežím, je na mňa krásny pohľad, úplná pastva pre oči, držím hlavu vysoko smerom nahor a snažím sa zachytiť akúkoľvek molekulu pachu zveri, ktorú mi prináša aj ten najmiernejší vetrík. Stopovať viem tiež, ale radšej pracujem „vysokým nosom“.
Čo je na mne tak elegantné? Môj pohyb nemá v porovnaní s konkurenciou zo VII. Skupiny FCI obdobu. Mám dlhý rozsah pohybu, nielen predných, ale aj zadných nôh. Svoj priestranný dlhý krok využívam k plynulému pohybu v kluse. Behám s obrovskou radosťou a chuťou odhaliť v šírom poli nejaké to zvieratko. Môj majiteľ, nechaj ma pre teba pracovať a budem ti vytrvalým pomocníkom nielen počas chladných rán, ale aj počas horúcich letných popoludní. Keď uvidím trošku väčšiu mláčku či políčko hneď ma zachvátia moje inštinkty, rozoznejú sa mi v nose pachové senzory a keď ma uvoľníš z vodidla môžem vybehnúť a dať sa „do práce“. Tamto bežal zajačik, šiel presne tu, vidíš? Ešte cítim jeho labky, ako ich zmáčal v ďateline. Aha, tu bola srnka, nie jedna, hneď dve, tri ... a pozeraj, tamto v diaľke na mňa čakajú a chcú sa hrať .... $ADSENSE_DETAIL_CLANKY_728_90_TEXT_GRAFICKY
Mám krátku srsť, za to veľmi jemný a zamatový kožúšok, ktorý sa čistí takmer úplne sám. Som ľúbivo a všelijako fľakatý, môžem byť bielo-oranžový alebo hnedo-biely. Či tak alebo onak, najkrajší som s pravidelnou maskou na hlave. Nie, nezakrývam si svoju pravú tvár, len som pyšný na svoju svetlú a pravidelnú lysinku na tvári. A keď pomyslím na svoje dlhé ucho a hlboké horné pysky, nemôžem sa v zrkadle na seba vynadívať. Donedávna som ako bábätko absolvoval krátenie chvostíka, je to pre mňa tradícia a cítim sa tak byť aj viac loveckým a pracovným psom. Občas niektorým mojim bratom a sestrám ponechajú chvostík dlhý. No, hotová šablička.
Myslím si o sebe, že som veľmi inteligentný, priateľský a kamarátsky ľudomil, temperamentný a napriek tomu chápavý. Niekedy bohužiaľ trochu naivný. Prispôsobím sa životu mestskému aj vidieckemu, len musím cítiť, že majiteľovi a celej jeho rodine na mne záleží. Ak má ma naozaj rád, nevadí mu aj občasné slintanie, hlavne keď cítim nejakú dobrotu. Mám rád ostatných aj psích kamarátov.
Učím sa ľahko a rýchlo, ale len po dobrom. Hrubosť a násilie za žiadnych okolností neodpúšťam. Potom so mnou nehne ani stádo hovädzieho dobytka. Nikdy a zostáva to vo mne navždy. Mám totiž veľmi dobrú pamäť. Aby si ma, niečomu naučil na 100 %, radšej to so mnou veľakrát opakuj po dobrom, aby som dostal pod kožu to, o čo ma žiadaš, a budem to vykonávať s nadšením a presnosťou, ktorú po mne vyžaduješ.
Som ešte trošku raritka a výstredný typ (plemeno), priťahujem k sebe pozornosť ako na výstavnom móle tak i na skúškach a súťažiach pre loveckých psov. Len tak pod fúzy prehlasujem, že práca v teréne je mi milšia. My talianske stavače ešte nie sme v takej početnej presile, aby sme sa družili do vlastného klubu a tak sa priatelíme a učíme, ako spravovať klubové záležitosti výstavné aj súťažné od nášho francúzskeho bretónskeho kolegu a nájdete nás na www.breton.cz
Nie som si vedomý toho, že by som niekedy zaznamenal konflikt s ľudskými mláďatami. Deti sú vlastne celkom fajn. Zbožňujem prvé mesiace svojho života, kedy ma deti chytajú, maznajú a ťahajú a som pre nich to najrozkošnejšia zvieratko na hranie. A keď sme spolu takto zohraní, už sa máme radi nastálo.
K tomu, aby som sa vám mohol predstaviť a zoznámiť vás s mojou charizmou, som zneužil svoju obdivovateľku, tlačovú hovorkyňou a opatrovateľku v jednej osobe, ktorú som si už naveky omotal okolo svojej labky. Ja, bracco italiano, jej robím spoločnosť už od polovice roka 2003 a niekoľko z nás spoločne obýva jej domov, ktorý nazýva chovateľskou stanicou s názvom Il Senso della Vita. Moja „šéfka“ a živiteľka Bc. Iveta Pražáková, o nás nikdy nebude vedieť všetko, nejaké tajomstvo si nechávam pre seba, napriek tomu sa nebráni tomu, že sa o nás s každým z vás rada porozpráva.
Vďaka, majiteľka, za spoluprácu a že nás máš.
Tvoj verný TALIANSKY STAVAČ
prečítané: 7 250x
