Anglický kokeršpaniel
História kokeršpaniela
Pôvod kokeršpaniela je až do dnešnej doby nejasný. Doložené sú zmienky o pradávnom španielskom sliedivom psovi, ktorý je pravdepodobne predkom všetkých dlhosrstých loveckých plemien využívaných najmä na lov vtákov. O mieste, kde kokeršpaniel vznikol, by sa mohli písať legendy. Najvierohodnejšia je verzia, že pôvodný sliedič chovaný na lov vtákov a malej zveri, skutočne vznikol na Iberskom (Pyrenejskom) polostrove, odkiaľ sa vďaka Caesarovým inváziám dostal do Anglicka. Skutočnosť, že španiel v Británii skutočne pôsobil, dokladajú aj zmienky v dielach Geoffreya Chaucera (1342 - 1400) a Williama Shakespeara (1564 - 1616).
Pomenovanie
Názov „ENGLISH COCKER SPANIEL“ vznikol:
- podľa krajiny, v ktorej sa vyvinul: ENGLAND,
- ďalej odvodením slova WOODCOCK, čo znamená sluka (sluka lesná - vták, ktorého psy lovili)
- a konečne od španielskeho pomenovania HISPANIA, čo znamená Španielsko, teda krajiny, v ktorej bol vyšľachtený predok všetkých týchto sliedičov.
Ako psy pracovali
Španieli boli mimoriadne univerzálni. Pracovali ako nosiči a lovci vodnej zveri, vyháňali vtáky z krovia priamo do pazúrov trénovaných jastrabov a sokolov, brodili sa vysokou trávou a hustými porastmi a naháňali zver do sietí lovcov a poľovníkov. Psy boli neobvykle vytrvalými pomocníkmi pri love v sťaženom teréne a tiež spoľahlivými lovci vo vode a močiaroch.
Pracovitosť a odolnosť španielov sa stala stredom záujmu a následne ďalšieho rozvoja.
Španieli boli dlhú dobu rozdeľovaní len podľa veľkosti do troch kategórií (kokeršpaniel, sussex španiel, špringeršpaniel). Na vzhľad psov sa nedbalo a u šteniat bolo preto ťažké spoznať, či z nich vyrastú španieli malí, strední alebo veľkí. Výnimkou preto nebolo preraďovanie dospelých psov do iných kategórií.
Španieli „vodní a zemní“
S dobou a pribúdajúcimi skúsenosťami lovcov začalo okolo roku 1 500 užšie rozdeľovanie vznikajúcich plemien na psov „vodných“ a „zemných“. Typickým zástupcom vodných plemien je dnes už vyhynutý anglický vodný prepeličiar. Vodné plemená sa začali pomaly uberať iným smerom a línia dala vznik napríklad retrívrom. Zemnými plemenami boli kokeršpanieli a väčší špringeršpanieli. Ani zemné plemená však svoj lovecký pôvod nezaprú a vodu dodnes bezmedzne milujú.
Ešte dlhé roky sa vznikajúce plemená od seba rozlišujú iba hmotnosťou a svojím využitím. Všetko sa zmenilo po nástupe palných zbraní v 17. storočí. Temperamentní a energickí lovci sa menia v uhladených módnych loveckých psov. Popularita španielov stúpa a naštartuje prevrat v chove. Vznikajú nové plemená setrov a pôvodné psy sa od seba začínajú exteriérovo odlišovať.
Prvý pravý kokeršpaniel
Rok vzniku kokeršpaniela ako samostatného plemena môžeme reálne datovať na rok 1879. V tomto roku sa v chove Jamesa Farrow narodil čierny pes Obo, ktorý bol uznaný ako prvý dobrý typ anglického kokeršpaniela. Za predchodcu amerického kokeršpaniela je považovaný Obo II., ktorý sa už toľko nepodobá pôvodnému španielovi.
Anglický kokeršpaniel
Anglický Kennel Club ustálil vzhľad kokeršpaniela v roku 1892, ako predloha im poslúžil práve Obo.
Roku 1895 bol založený English Spaniel Club ktorý v roku 1901 zrušil pravidlo váhy a za dôležitejšie presadil samotný typ španiela.
V roku 1902 vznikol Cocker Spaniel Club, ktorý ten istý rok vytvoril prvý anglický plemenný štandard. Tento štandard sa do dnešnej doby takmer nezmenil.
Okolo roku 1933 boli uznané rôznofarebné formy kokeršpaniela. Konkrétne: jednofarebný a viacfarebný.
Kokeršpaniel v Amerike
Či už v 17. storočí s prisťahovalcami alebo až na konci 19. storočia z chovnej stanice J. Farrova, sa kokeršpanieli dostali do Ameriky. Američania si plemeno veľmi obľúbili a príbuzenským chovom docielili u kokeršpaniela vysoký stupeň prešľachtenia. „New Look“ - nový vzhľad kokeršpaniela bol prvýkrát predvedený v roku 1883 na výstave v Manchestri v štáte New Hampshire a medzi ľuďmi vyvolal veľký rozruch. V 30. rokoch 20. storočia sa chov kokeršpanielov rozdelil definitívne.
Americký kokeršpaniel
V roku 1946 uznal americký Kennel Club nového kokeršpaniela za samostatné plemeno.
Roku 1976 bol zo SRN americký kokeršpaniel dovezený do Čiech.
Kokeršpanieli dnes
Pre svoju krásnu dlhú srsť a celkový elegantný exteriér sa americký kokeršpaniel stal klenotom výstav skôr než nepraktickým lovcom a sliedičom. Anglický kokeršpaniel je v poľovníckej kynológii stále hojne využívaný.
Charakteristika kokeršpaniela
K primárnym vlastnostiam kokeršpaniela vedľa jeho typicky psích očí patrí tvrdohlavosť. Pri dôkladnej výchove a nezlomne trpezlivom výcviku sa tento rys dá potlačiť, a ak sa pre svojho psa stanete dostatočne atraktívnym, jeho tendencie „nepočuť“ budú mizivé.
Anglický kokeršpaniel je húževnatým plemenom, je inteligentný a veľmi prefíkaný. Ak vycíti, že si niečo necháte niečo robiť, určite to využije a urobí si z vás srandu. S ostatnými psami a domácimi zvieratami zvyčajne vychádza veľmi dobre, najmä ak je už v ranom veku dôkladne socializovaný.
Drvivá väčšina kokeršpanielov priľne v rodine vždy k jednej osobe, svoju lásku však vedia spravodlivo rozdeliť medzi všetkých jej členov.
K deťom sa chová priateľsky, ale ich prítomnosť nevyhľadáva. Je dôležité poučiť malé deti, čo všetko si ku psovi smú dovoliť a kde hranice končia, pretože kokeršpaniel zo seba nenechá robiť hračku a pri hrubom zaobchádzaní môže byť mierne útočný.
Kokršpaniel a pohyb
Najväčšiu radosť kokeršpaniel má, keď môže voľne behať po lese, predierať sa krovím, čľapkať sa v blate a s nosom prilepeným k zemi stopovať zver.
Anglický kokeršpaniel miluje plávanie a problém nemá ani s potápaním hlavy. Väčšina kokeršpanielov rada aportuje a nosí si rôzne predmety v papuli.
Kokeršpaniel rozhodne nie je pes, ktorý sa uspokojí s tromi krátkymi prechádzkami denne. Je to vytrvalý spoločník, ktorý pri troche cviku dokáže hodiny sprevádzať svojho pána pri pešej turistike, výšľapoch a celodenných výletoch prírodou. Anglický kokeršpaniel je energický pes, ktorý pri nedostatku zamestnania a pohybe môže byť v dome deštruktívny a rýchlo pribrať na váhe.
Starostlivosť o srsť kokeršpaniela
Srsť kokeršpaniela je hodvábne hladká a mierne dlhá a je veľmi dôležité uvedomiť si, že starostlivosť o srsť kokeršpaniela je trochu náročná. Najdôležitejšie je pravidelné čistenie jeho dlhých uší, zvukovod musí byť vždy čistý a suchý aby sa predišlo hnisaniu a prípadnej hluchote. Nemenej podstatné je pravidelné vyčesávanie uvoľnenej srsti, zvlášť v dobe pĺznutia. Pri nedostatočnej pozornosti jeho srsti sa chlpy začínajú veľmi rýchlo zamotávať a vytvárajú sa chuchvalce. Pre udržanie krásneho vzhľadu je vhodné niekoľkokrát do roka navštíviť trimovací salón.
Farebné variety anglického kokeršpaniela
Kokeršpaniel je jedným z mála plemien, ktoré sa vyskytuje v takmer všetkých farbách, ktoré sa ponúkajú. Niektoré sfarbenia (napr. sobolie) sú vzácne, napriek tomu sú všetky nasledujúce variety oficiálne uznané.
Jednofarebný (Solid pettern)
SOBOLÍ (SABLE)
BELUŠ (ROAN PATTERN)
DVOJFAREBNÝ (OPEN MARKED PATTERN)
TRIESLOVANÝ / S PÁLENÍM (TAN MARKINGS)
prečítané: 24 625x
