logo
Páčia sa vám naše články?
Zadajte svoj e-mail a my vás budeme informovať o nových článkoch!

História RHODÉZSKYCH RIDGEBACKOV 1.Časť

História, rhodézsky ridgeback, o plemene
História RHODÉZSKYCH RIDGEBACKOV 1.Časť

Rôzne zdroje uvádzajú rôzne informácie o vzniku tohto jedinečného plemena akým rhodézsky ridgeback bez pochyby je. Dala som si tú prácu a preskúmala históriu tejto rasy, pričom som čerpala z mnohých rôznych zdrojov. Nasledujúce riadky, sú mojim výsledkom, ktorý Vám má priblížiť vznik plemena a jeho vývoj až do dnešnej podoby. Snažila som sa zhromaždiť pokiaľ možno čo najviac informácií a vybrať tie najpravdepodobnejšie, ktoré som potom zoskupila spolu. Výsledná práca je pútavé čítanie, ale istotu niektorých dát, musíte brať s rezervou.

Autorka

RIDGE

Hneď úvodom musí byť zdôraznený najvýznamnejší znak plemena, kuriozita vlastná iba ridgebackom a to ridge. Ridge [ridž] je slovo, pochádzajúce z angličtiny vo význame horský hrebeň alebo tiež pohorie. Ide o pruh protichodne rastúcej srsti. Tento pruh čiže hrebeň, má byť jasne vymedzený a ohraničený, rastie na chrbte psa pozdĺž chrbtice, súmerne sa tiahne od kohútika až po hrbole panvovej kosti, kde sa zužuje. Pruh musí obsahovať dva zrkadlovo identické vence (koruny). Priemerná šírka hrebeňa je uvádzaná päť centimetrov.

Názov ridgeback teda vznikol spojením slov ridge a back [bek] = chrbát, do slovenčiny preložené ako "chrbát horského hrebeňa".

Ridge je charakteristickým znakom pre tieto psy - ridgebacky (rhodézsky a thajský) a stal sa "erbom" plemena. Žiadna iná rasa uznaná FCI (Fédération Cynologique Internationale = Medzinárodná kynologická federácia) ridge nemá. Za zmienku stojí, že ridge je dominantne dedičný, teda sa táto mutácia zrejme udržala po veľa storočí bez zásahu človeka do chovu a pruh ridge, najtypickejšie znak plemena, je tak oveľa starší ako plemeno samotné.

PREDCI RIDDGEBACKOV

Za priameho predka ridgebacka a zároveň jedného z prvých psov s hrebeňom srsti rastúcej v protismere je považovaný pes schensi (schensi). Schensi je pes s veľkosťou vzrastu približne 40 až 50 centimetrov v kohútiku, je štíhly až chudý, má veľké vztýčené uši niekedy aj klopené, zatočený či šabľovito nesený chvost, úzku hlavu a veľmi krátku srsť žltého alebo červenohnedého sfarbenia s doplnením bielej v rôznych pomeroch.

Schensi bol psom afrických krovákov, tzv. hotentotov, slúžil ako strážca a strážca fariem, dohliadal na dobytok a odháňal blížiacich sa predátorov. Sprevádzal pastierov, ale hlavne bol lovec a to ako malých tak aj veľkých šeliem, pracoval ako durič. Záznamy dokazujú, že tieto hotentotské psy, slúžili najmä ako lovci levov.

Keď lovec so svorkou o dvoch až štyroch jedincoch stopoval zver, musel psov držať pod kontrolou a často s nimi bežať po stope. Vo vhodný okamih ich vypustil. Psy hnali zviera do úzkych a tvorili okolo neho kruh, v ktorom leva držali, kým neprišiel lovec, aby šelmu z bezpečnej vzdialenosti zastrelil. Ridgebacky leva nehrýzli do hrdla alebo do krku, ale do pät. Často sa stávalo, že nejeden pes bol pri love zranený. Kone používané pre lov veľkých divokých zvierat neboli, pretože nebolo ľahké ich udržať a krotiť.

Táto neohrozená činnosť dala tomuto psovi pomenovanie africký leví pes, ktoré si vskutku zaslúžil.

Dnes sa ridgebacky, čiže psi lionskí, už pre lov levov nepoužívajú, ale táto ich minulosť im ponechala ich typické povahové rysy, akými sú: odvaha, obratnosť, vytrvalosť, rýchlosť a sila. Sú to zdatní psi so srdcom aj farbou leva.

Psy schensi žijú dodnes. V tropických oblastiach Thajska i Afriky môžeme tieto psy uvidieť. Sú to napríklad toschensi psy Zuluov, schensi z Libérie, Kamerunu, a samozrejme schensi Gáfrov a Hotentotov. Psy sú celkom plaché, ale na druhú stranu aj dosť zvedavé. Vynikajú ohromnou inteligenciou, sú ale veľmi ťažko ovládateľné. Tieto vlastnosti sú tak silno zakorenené v ich povahe, že ani niekoľkotýždňové šteňa sa nedá prevychovať. Oproti starším dobám, kedy sa schensi krížili okrem iného aj so šakalmi zlatými a vzácnymi vĺčkami etiópskymi, predstavujú dnes, vzhľadom k ich čistokrvnému chovu, prírodné plemeno.
Mimo rhodézskeho a thajského ridgebacka sú shensi údajne predkami tiež napríklad basenjiho.

PHU QUOC

Phu Quoc je súostrovie patriace Vietnamu. Skladá sa celkom zo 16tich ostrovov, pričom najväčší z nich leží v Siamskom zálive a tiež sa volá Phu Quoc, je vzdialený iba 16 kilometrov od Kambodže. Ostrov je 48 kilometrov dlhý a rozkladá sa na ploche 1 320 kilometrov štvorcových.

Na približne 70% ostrova sa rozprestiera Národný park, taktiež Phu Quoc.

Na tomto ostrove v dnešnej dobe pobehujú tzv. phuquocskí psi. Títo psi sú údajne vynikajúci lovci, sú stredne veľkí, vyskytujú sa v rôznych farebných variáciách, majú chvost skrútený hore a vztýčené uši, (niektoré zdroje uvádzajú, že majú modrý jazyk, táto informácia však nie je dokázaná). Najdôležitejšie je však existencia ridge na chrbte psa, hoci v rôznych tvaroch.

J. A. Peterson ako prvý podal v časopise z roku 1895 presnejší opis týchto psov. Opieral sa pri tom o správy Dr. F. Doceula z Kambodže, ktorý dvoch psov z Phu Quoc vlastnil. Rodičia jeho psov boli totiž privezení z ostrova priamo do Kambodže.

Dr. Doceul odchoval s týmito psami niekoľko vrhov a tri z mladých venoval francúzskemu parku Jardin d 'Acclimation do Paríža. Opis je veľmi podobný dnešnému ridgebackovi, ale výrazný rozdiel je v postavení uší, psy z Phu Quoc majú uši vztýčené na rozdiel od rhodézskeho ridgebacka, ktorý ich má sklopené. (Thajský ridgeback má však uši takisto vztýčené.)

Súvislosť medzi hotentotskými psami schensi a psami z ostrova Phu Quoc je veľmi pravdepodobná a veľa vedcov túto skutočnosť predpokladá, bohužiaľ to nebolo nikdy dokázané. Keby tomu tak skutočne bolo, museli by moreplavci doviezť psov z Phu Quoc do Afriky už veľmi dávno. Možný je však aj opačný postup, hotentotskí psi schensi mohli byť prevezení na ostrov, odkiaľ sa neskôr dostali na pevninu a udržali sa tak na ostrove aj v odľahlejších oblastiach Thajska (thajský ridgeback) - a to až do dnešných dní.

V opačnom prípade by išlo iba o spontánny vznik psov s hrebeňom v dvoch častiach sveta. O týchto skutočnostiach sa môže z nedostatku dôkazov dnes už len špekulovať.

Pokračovanie: HISTÓRIA RHODÉZSKYCH RIDGEBACKOV - Časť II.   TU

 


 

Ohodnoťte tento článok:
70%
prečítané: 10 549x