Prečo pes zahrabává veci?
Nájde sa medzi nami pravdepodobne len malá hŕstka majiteľov psích plemien, ktorých miláčik čas od času nezahrabe niečo do zeme, či už je to na priestrannej záhrade, kde k tomu má viac príležitostí alebo v byte do kvetináča.
Veľakrát tieto činnosti končia okríknutím alebo fyzickými trestami, zaslúžia si, ale psy naozaj také karhanie? Nie je to náhodou ich vrodenou zvyklosťou, ktorú sa snažíme potláčať len ťažko, rovnako tak, ako u ľudí nemožno odstrániť niektoré prirodzené návyky?
Poďme sa na celú vec pozrieť od samotného prvopočiatku, teda od čias vlkov a divých psovitých šeliem, od ktorých sú tieto návyky pevne zakorenené v génoch, a len málokto s nimi pohne.
Vlci zahrabávali svoju potravu
Už v pradávnych dobách, a nie inak je tomu aj dnes, divokí vlci zahrabávali svoju potravu. Malo to hneď niekoľko príčin.
Tou najzásadnejšou bolo pravdepodobne schovávanie prebytočnej ulovenej koristi, ktorú už vlk nebol schopný zožrať. S tým sa však spája aj konzistencia daného jedla. Čerstvá zver bola veľakrát len ťažko stráviteľná, a preto ju vlci zahrabávali pod zem. Išlo o veľmi dômyselnú konzerváciu mäsa, ktoré bolo chránené nielen pred ďalšími šelmami, ale tiež pred muchami a podobným hmyzom.
Potrava udržiavaná v chlade pod zemou vydržala oveľa dlhšie a vďaka pachovým stopám a dokonale vyvinutému čuchu sa pre ňu vlk vrátil o niekoľko dní neskôr. Mäso už bolo dokonale nahnité, príjemne stráviteľné a obsahovalo mikróby či živiny, ktoré telo tejto šelmy jednoducho vyžadovalo.
Novodobí psi a zahrabávanie
Trochu iná doba je samozrejme teraz. Domáci maznáčikovia sa už nemusia obávať, že by trpeli niekoľko dní od hladu alebo že ich strava nebude dostatočne vitálna a dobre stráviteľná. Ide predovšetkým o pudy, ktoré sú pre všetky psie plemená vlastné, či už sú to malí či veľkí jedinci. Zvyklosti, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu, asi ako je pre človeka prirodzené chodiť vzpriamene a po nohách.
Pes zahrabáva jedlo aj hračky
Keď nastane prvý z prípadov, kedy pes zahrabáva zvyšky jedla, môže to do značnej miery znamenať, že je už sýty a jeho inštinkt mu velí, aby si časť lahodnej večere zahrabal na neskôr. V taký moment možno tieto ťažkosti minimalizovať znížením predkladanej stravy, ktorú zožerie vďaka hladu naraz.
Úplne bežné je však aj zahrabávanie ďalších predmetov, medzi ktoré patria psie hračky. Dochádza k prelínaniu genetických zvyklostí s hravosťou, kedy sa pes môže snažiť zabaviť vo vašej neprítomnosti. Psi všeobecne radi zahrabávajú veci v okamihu, kedy ich nikto nepozoruje.
Obvykle sa tiež stáva, že sa pravidelnému zahrabávaniu predmetov a sladkostí venujú s takou starostlivosťou a intenzitou, že vo finále nevedia, kde čo majú a na veľa vecí zabudnú.
Zahrabávanie výkalov
Nutné spomenúť, že klasické zahrabávanie vecí do kvetináčov, záhonov a kdekoľvek na záhrade, nemá nič spoločné so zahrabávaním výkalov, ktoré psy po vykonaní potreby robia. Vo svojej podstate trus ani nezahrabávajú, iba si prostredníctvom svojich potných žliaz na labkách značkujú toto miesto
Nahraďte vášeň dostatočnou hravosťou
Hrabanie vecí do zeme je pre psa určitou drogou a vášňou, ktorej sa vo svojom živote len ťažko vzdá. Tento, človeku možno až nepochopiteľný a mnohokrát aj obťažujúci zlozvyk je možné len minimalizovať, nie odstrániť.
Venujte sa svojmu psovi s dostatočnou pozornosťou, vnímajte jeho správanie a načúvajte mu. Potom mu u vás nebude čokoľvek chýbať a bude mať minimálnu potrebu zahrabávať jedlo alebo hračky. Keď k tomu bude aj napriek tomu dochádzať, nesnažte sa výrazným spôsobom potláčať jeho prirodzené pudy a berte ho takého, aký je.
Medzi najväčších hrabošov patria hlavne severské plemená a teriéry.
prečítané: 12 523x
