logo
Páčia sa vám naše články?
Zadajte svoj e-mail a my vás budeme informovať o nových článkoch!

Čriepky o psíčkaroch z celého sveta/Pes a jeho majiteľ naprieč kontinentmi

Kde žije najviac psíčkarov? Ktoré plemená sú najobľúbenejšie?
Čriepky o psíčkaroch z celého sveta/Pes a jeho majiteľ naprieč kontinentmi

Pes patrí bezpochyby medzi najvyhľadávanejších domácich miláčikov. Na svete žijú stovky miliónov nadšených chovateľov psov, ktorí na svojich chlpatých zverencov nedajú dopustiť. Psy pre nich predstavujú plnohodnotných členov rodiny a cenných spoločníkov. Miera obľúbenosti psov a množstvo vynaloženej starostlivosti o ne však značne kolíše oblasť od oblasti. Nakoľko sú psy populárne v rôznych štátoch sveta? Do akej miery sa líši prístup k psovi v odlišných krajinách? A kde je im poskytovaný ten najlepší servis?

Svetové psie veľmoci aj periférie

Česi sú národom psičkárov. Vyplýva to z radu vykonaných dotazníkových prieskumov a výskumov. V priemere u nás žije pes v každej druhej domácnosti. Počet psích miláčikov na jedného obyvateľa je v Českej republike absolútne najvyšší v celej Európe. Táto situácia odráža dlhodobý trend, v rámci ktorého je psí spoločník bežnou súčasťou života mnohých ľudí vo väčšine stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách. Nadšenými psičkármi sú už tradične aj Poliaci, Slováci, Maďari či obyvatelia pobaltských republík.

Z hľadiska celkového počtu psov chovaných v jednom štáte zaujíma prvé miesto na svete s približne osemdesiatimi miliónmi psov USA. Ďalšie najprednejšie miesta obsadili Brazília, Čína, Rusko a Japonsko. Z európskych krajín žije najviac psov vo Francúzsku, Rumunsku, na Ukrajine, v už spomínanom Poľsku, Taliansku a Veľkej Británii. V rade štátov však neprebieha registrácia chovaných psov s patričnou dôslednosťou, čo predstavuje veľkú prekážku na zhromaždenie zodpovedajúcich štatistických údajov.

V mnohých krajinách tak žije v skutočnosti mnohonásobne vyšší počet psov než koľko ich je zaregistrovaných na príslušných úradoch. Rumunsko napríklad uzatvára rebríček prvej desiatky štátov s najvyšším počtom psov chovaných v jednom štáte s viac ako štyrmi miliónmi psov. Či ide o reálne alebo podhodnotené číslo, je otázkou. A čo potom údaje z drvivej väčšiny afrických či ázijských krajinách. Tam sa veľakrát pohybujeme na úrovni obyčajného odhadu a špekulácií.

Isté európske krajiny sa naopak vyznačujú v porovnaní so susednými štátmi dosť podpriemerným množstvom chovaných psov v pomere k celkovému počtu tamojšieho obyvateľstva. Z Česku geograficky najbližších štátov ide o Nemecko a Švajčiarsko. Minimum psičkárov žije v porovnaní so zvyškom Európy aj v Nórsku. V žiadnej z týchto krajín neprevyšuje počet domácností chovajúcich psieho spoločníka ani pätnásť percent z celkového počtu.

Z celosvetového hľadiska je malý počet psov chovaných v niektorých moslimských krajinách, kde pes spravidla ani nie je vnímaný ako domáci maznáčik. Súvisí to so tunajšou náboženskou vierou. Prevažná časť názorových prúdov v rámci islamu pozerá na psa ako na nečisté zviera, ktoré môže pre človeka znamenať riziko čoby zdroj rôznych ochorení. Tento postoj však nie je absolútny. Málikovský smer, prevláda v severnej Afrike, klasifikuje psa bez akýchkoľvek negatívnych významov. Napriek tomu nie je bežné chovať psa v úzkom spojení s človekom vnútri domu.

Hodnota a úloha psa letom svetom

Podmienky, v rámci ktorých sú psi chovaní v rozličných krajoch, sú často diametrálne odlišné, rovnako ako účel ich držania. Niekde sú psi prehliadaní ako bezcenní, problémoví tvorovia, ktorí sa akurát živelne rozmnožujú a potulujú okolo ľudských obydlí. V určitých oblastiach sú vnímaní rýdzo čoby pracovná sila a užitoční strážcovia. Inde sú rozmaznávaní až do nebies. Najzodpovednejšie je k starostlivosti o psa pristupované v krajinách západnej Európy a v severnej Amerike, aj keď to nie je vždy pravidlom. Zlí chovatelia sa bohužiaľ nájdu všade.

Napríklad vo Švajčiarsku musia budúci majiteľ psa zložiť špeciálne testy. V Holandsku nemôžu vlastniť psa ľudia so záznamom v trestnom registri. V Nórsku je úplne bežné mať psa poisteného. Obstaranie tohto maznáčika tu znamená pre drvivú väčšinu ľudí závažný životný krok. Takisto finančne ide o nákladný podnik. Chovatelia psov s preukazom pôvodu majú niekedy na budúcich majiteľov šteniat veľmi vysoké požiadavky a uchádzať sa o psa pripomína náročný konkurz. Psov umiestnených v útulku je tu minimálne množstvo, pretože mravná stránka chovateľstva je starostlivo strážená a problémy s množiteľmi sú zatiaľ mizivé. Šteňa z pochybných podmienok by si tu totiž snáď nikto nekúpil.

V USA predstavujú takmer štyri pätiny z celkového množstva chovaných psov kastrovaní jedinci. Tento stav je v ostrom kontraste so stavom v strednej a východnej Európe, kde nebezpečne bujnie alarmujúca situácia ohľadom nekontrolovaného množenia zvierat bez preukazu pôvodu. Obyvatelia týchto regiónov vrátane Čechov postupujú už pri nadobudnutí psa hocikedy ľahkovážne, čo kritickosť celej veci len prehlbuje. Veľa majiteľov psov sa tu síce stará o svojich miláčikov s veľkým nasadením, určitá časť ľudí svojich psov však výrazne zanedbáva najmä v otázke socializácie a výchovy.

Neľahký život majú väčšinou psi žijúci v Rumunsku, Bulharsku, Chorvátsku alebo v Grécku. Psy sa tu všeobecne netešia veľkej priazni miestnych a desaťtisíce ich žije napospas svojmu osudu divoko na ulici. Nie je im poskytovaná skoro žiadna starostlivosť. V Rumunsku je situácia v posledných rokoch katastrofálna. Množia sa prípady napadnutia človeka s následkom úmrtia svorkou zanedbaných a hladných divokých psov. Vlani bol schválený zákon o utratení túlavého psa po dvoch týždňoch pobytu v útulku. V niektorých krajinách, ktoré sa stretávajú s problémom bezprizorných psov, ani útulky zriaďované nie sú.

Dodnes sa pes ocitá aj v úlohe, ktorá je pre nás trochu šokujúca a nepredstaviteľná. Jeho mäso slúži dlhodobo ako vyhlásená pochúťka a je vyhľadávané gurmánmi v Kórei, Číne, Japonsku alebo Vietname. V minulosti bola konzumácia psieho mäsa hojne rozšírená po celom svete. Pre jeho vyberanú chuť si ho cenili nielen pôvodní obyvatelia Severnej Ameriky aj Mexika. Celkom bežne bolo predávané taktiež v Európe, a to ešte na začiatku 20. storočia.

Hľadá sa psičkárov raj na zemi

Nie je to tak dávno, kedy mnohí psičkári v mestách hľadali len s veľkými ťažkosťami vhodné miesto, kde by sa ich psy mohli prejsť v pokoji po tráve a prebehnúť bez vodidla. Predtým bolo takmer nemysliteľné odvážiť sa so psom vstúpiť do obchodu alebo reštaurácie. Odmietavý prístup k psičkárom v sprievode ich miláčika začal byť postupne prehodnocovaný. Široká škála podnikateľov si rýchlo spočítala, že pri vzrastajúcom počte psov prichádzajú o početnú skupinu zákazníkov. Mestské časti uznali nároky na určité práva zodpovedných chovateľov.

Niektoré štáty sa pre svoju prívetivosť k psičkárom a ich psím spoločníkom stali povestnými. Za krajinu s najmenšími obštrukciami voči ľuďom chovajúcim psov je považované Francúzsko. Turista, ktorý sem zavíta so psom zo zeme, v ktorej zatiaľ panujú v tomto ohľade skôr viac obmedzené pomery, je neobyčajne milo prekvapený pre neho a jeho psa doteraz bezprecedentnými možnosťami. Vo Francúzsku je úplne bežné navštevovať so psom drvivú väčšinu obchodov a reštaurácií, kde je psovi skoro vždy automaticky ponúkaná miska s vodou. Samozrejmosťou sú voľne dostupné vrecúška na exkrementy na verejných priestranstvách a možnosť psa prevažne bez vodidla.

Keďže vo Francúzsku žije veľké množstvo psičkárov, nie je tu problém vyhľadať vysokokvalitné a profesionálne služby pre psov. Mnohí Francúzi nezaprú v starostlivosti o svojich psích miláčikov zmysel pre istú extravaganciu. Nechať svojho psíka odborne ostrihať alebo mu nakúpiť oblečenie podľa poslednej módy nie je koniec koncov teraz problém ani u nás. Silná psičkárska populácia v Čechách má obrovskú kúpnu silu. A navyše je ochotná za svojho chlpatého miláčika míňať veľké sumy peňazí. Mnohí českí chovatelia hrdo priznávajú, že pre svojho psa zaobstarávajú zásadne to najlepšie na trhu, či už ide o stravu, hračky alebo služby.

Záverom: Akí sú najväčší psí favoriti dneška?

Ľudia v rôznych krajinách sveta sa líšia nielen svojím prístupom k psom, ale aj vlastným výberom konkrétneho psieho kamaráta. Voľba príslušného psieho plemena závisí na mnohých faktoroch. Nie vždy je veľkosť a povaha psa posudzovaná racionálne. Výber je hojne ovplyvnený osobnými sympatiami a nadšením, založeným na vzhľadovej atraktivite a módnosti plemena. Všeobecne však platí, že obyvatelia miest tiahnu viac k obstaraniu malých a stredných psích plemien, čo primárne vyplýva z ich priestorových možností. Na vidieku sa tradične chovajú vo väčšej miere ako v mestách pracovné psie plemená.

V určitých kultúrnych regiónoch sú dlhodobo populárne národné plemená, ktoré majú v danom mieste dlhú tradíciu. Bolí importované aj do iných oblastí sveta. Svoju pomyselnú základňu a najväčšie množstvo priaznivcov majú však naďalej v materskej krajine, zatiaľ čo inde môžu byť skôr raritou. Zároveň by sa dalo hovoriť o istých módnych vlnách, počas ktorých získavajú masovú obľúbenosť rádovo na niekoľko desaťročí atraktívne plemená exotického vzhľadu alebo nadpriemerne skvelé povahy. Ide väčšinou o istý rozmach, ktorý po istej dobe poľavuje, pretože tieto plemená sú postupne nahradená inými, ktorých výnimočnosť bola doteraz zanedbávaná.

Hneď niekoľkých psím plemenám sa podarilo získať celosvetovo relatívne stabilné miesto na výslní. Čivava, yorkshirský teriér či jazvečík bodujú vďaka miniatúrnej veľkosti a majú ohromné davy priaznivcov kvôli svojmu sladkému vzhľadu. Labradorský a zlatý retriever, bígel alebo bernský salašnícky pes sú už tradične obľúbenými rodinnými psami, preslávenými svojou povahou. Nemecký ovčiak aj rotvajler imponujú svojou dobre cvičiteľnou povahou a neústupnosťou. Pudel s boxerom majú síce obdobie najväčšej popularity za sebou, napriek tomu stále nechýba dostatok priaznivcov, ktorí milujú ich povahové rysy a originálny vzhľad.





Ohodnoťte tento článok:
60%
prečítané: 4 438x