Môžu psy rozpoznať ľudské zdravotné problémy?
Skutočnosť, že pes môže byť užitočným pomocníkom pre zdravotne hendikepované osoby, je všeobecne známa vec. Špeciálne vycvičený psí spoločník hrá veľkú úlohu v živote mnohých ľudí, ktorým neslúži zrak, sluch, reč, čuch alebo sú z rôznych dôvodov pripútaní na invalidný vozík. Taký pes pre nich predstavuje nielen šikovného asistenta pri riešení každodenných bežných záležitostí. Je v neposlednom rade aj zdrojom obrovskej radosti a verným kamarátom, ktorý svojho majiteľa nikdy nesklame. Jeho úloha nie je teda iba praktická. Dôležitý je aj silne pozitívny psychologický prvok, ktorý so sebou tento pes do domácnosti človeka prináša.
Na podobnom princípe, dôraze na kladné psychologické pôsobenie, je založená kanisterapia. Táto liečebná metóda stavia na nezvratných poznatkoch, že veľakrát už len samotná prítomnosť priateľského psa prináša väčšine ľudí uvoľnenie, dobrú náladu a všeobecné zlepšenie ich zdravotného stavu. Liečba kontaktom so psom zaznamenáva veľké úspechy u pacientov so širokou škálou chorôb kombinujúcich často pohybové obmedzenie a problémy na mentálnej rovine. Medzi pacientmi kanisterapeutických psov patria hojne deti a seniori. Okrem pasívneho pôžitku z jednoduchého dotyku jemnej srsti má pes pre svojich klientov obrovský motivačný náboj. Prekonáva komunikačné bariéry, podnecuje fyzickú aktivitu a rozvíja myšlienkové pochody tým správnym smerom.
Z rovnakých dôvodov hrá pes významnú úlohu v živote jedincov s autizmom. Okrem toho prináša pacientom s autizmom nesmierne cenný pocit chcenej blízkosti a lásky, ktorý inak cítia veľmi zriedkavo. Zaujímavú formu pomoci je pes schopný poskytnúť človeku trpiacemu epilepsiou. V prvom rade veľmi silno posilňuje pocit bezpečia, rovnako tak nenásilne a spontánne potláča u epileptika strach z jeho zdravotných problémov v podobe nového obávaného záchvatu. Časové intervaly medzi jednotlivými záchvatmi sa môžu v dôsledku priaznivého efektu kanisterapie podstatne predĺžiť. Niektorí psi však dokážu ešte oveľa viac. Majú schopnosť rozpoznať blížiaci sa epileptický záchvat a včas na neho zreteľne upozorniť.
Svojho majiteľa varujú psi v súvislosti s blížiacim sa epileptickým záchvatom rôzne. Vo všetkých prípadoch sa začnú správať náhle zreteľne inak ako zvyčajne, a to často viac ako štvrť hodiny až dokonca niekoľko hodín pred samotným epileptickým záchvatom. Postupne sa z tohto správania stane akýsi vzájomne dohodnutý signál medzi chovateľom a psom. Istá časť psov začína neodbytne kňučať, používa silný dotyk ňufákom do majiteľovej ruky a jej následné olizovanie, iní psi začnú osobu postihnutú epilepsiou nepokojne obiehať v kruhu a akoby chrániť pred nechceným pádom. Podľa početných svedectiev vykazuje také správanie približne šestina psov celkom prirodzene. Určití psi majú dokonca schopnosť rozpoznať intenzitu blížiaceho sa záchvatu a podľa toho prispôsobiť podobu svojej varovnej reakcie.
Psí potenciál tohto druhu začal byť pochopiteľne cielene rozvíjaný. V súčasnej dobe sa na výcvik špeciálnych signálnych psov zameriavajú organizácie, ktorých poslaním je príprava psích asistentov pre osoby s rozličným typom zdravotného hendikepu. Doteraz však nebol úplne uspokojivo odkrytý mechanizmus, na základe ktorého psi dokážu záchvat epilepsie predvídať. Isté však je, že touto výnimočnou schopnosťou predikačné možnosti psov v tomto smere zďaleka nekončia. Rovnakú službu sú talentovaní psí jedinci s adekvátnym výcvikom schopní preukázať napríklad ľuďom s cukrovkou. Títo psi dokážu spoľahlivo identifikovať výrazný pokles hladiny cukru v krvi a dať to svojím správaním najavo. Tým môžu svojho majiteľa ušetriť prípadných zdravotných komplikácií a vážnych rizík.
Zrejme najpozoruhodnejšou oblasťou, na ktorú sa upína stále väčšia pozornosť, je zručnosť niektorých psov diagnostikovať rakovinové ochorenie, a to aj vo veľmi skorom štádiu, v ktorom ho nedokážu zachytiť ani tie najcitlivejšie zdravotnícke prístroje. Bolo zaznamenaných množstvo prípadov, keď chovatelia psov opisovali zdanlivo nepochopiteľné správanie svojich domácich miláčikov, ktorí náhle prejavovali nečakanú pozornosť a nervozitu v súvislosti s určitým miestom na tele svojho majiteľa. Neskôr bola týmto ľuďom diagnostikovaná rakovina s nádorovým ohniskom práve v mieste, na ktoré ich predtým upozorňoval ich pes. V reakcii na tieto výpovede už prebehlo niekoľko medicínskych výskumov,
Vo Veľkej Británii bola už pred desiatimi rokmi testovaná schopnosť psov vycítiť rakovinu močového mechúra. O niečo neskôr prebehol podobný výskum v USA, kde sa vedci zamerali na možnosti psov pri diagnostike rakoviny pľúc a rakoviny prsníka. Výsledky odborného skúmania boli viac než povzbudivé. Bolo preukázané, že psy skutočne disponujú zručnosťou určiť nadmieru úspešne prítomnosť rakovinových buniek v drvivej väčšine reálnych prípadov. Počas závažného ochorenia prebiehajú v tele človeka procesy, ktoré sa od normálneho stavu líšia odlišným pomerom istých chemických látok. Psi dokážu túto disbalanciu a na ňu viazané nové pachové vnemy rozpoznať. Doterajšie skúmania potvrdili, že psy dokážu svojím veľmi citlivým čuchom rozlíšiť zmeny v tele človeka, ktoré prebiehajú na chemickej báze, a upozorniť na ne.
Od okamihu, keď sa pes stal verným priateľom človeka, preukazuje svojmu dvojnohému majiteľov rôzne dobrodenia. V minulosti bol jeho prínos pozorovaný predovšetkým v tvrdej fyzickej práci a pri získavaní potravy. Neskôr sa dostala do popredia jeho spoločenská funkcia a kvality, ktoré preukazuje čoby nadmieru príjemný spoločník pri rodinnom krbe. Zároveň sa pes profiloval ako nezastupiteľný pomocník ozbrojených či záchranárskych zložiek. Už dlhé roky trpezlivo pomáha v každodennom živote zraniteľným ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. V posledných rokoch sa zdá, že sa na obzore rysujú aj nevídané možnosti aktívneho využitia psa v oblasti medicíny, kde doteraz figuroval len čoby pasívny prostriedok na testovanie liečiv.
prečítané: 7 080x
